chlorella-pyrenoidosa-01

Je chlorella pyrenoidosa pre naše zdravie naozaj taká výnimočná?

Print Friendly

Zdravie je pre každého z nás na prvom mieste. Niektorí z nás sa oň starajú až vtedy, keď cítia, že sa s nimi niečo deje. Iní sa naopak snažia žiť zdravšie po celý svoj život a preto na trhu hľadajú produkty, ktoré im v tom môžu pomôcť.

Chlorella pyrenoidosa sa medzi spotrebiteľmi vo všeobecnosti považuje za výnimočný, resp. zdraviu prospešný produkt. Na základe týchto informácií sme sa preto rozhodli zistiť, v čom je výnimočnosť tohto produktu a či je naozaj až tak zdraviu prospešná, ako sa o nej hovorí. Výsledok posúďte sami. 

Je chlorella pyrenoidosa pre naše zdravie naozaj taká výnimočná?

Má podľa údajov z informačných materiálov výrobcov a distribútorov tieto účinky:

  • „Chlorofyl zlepšuje krvný obraz a… bla-bla-bla“

Aj keď prehliadneme skutočnosť, že autori textov firiem, ktore chcú ovplyvňovať naše zdravie a argumentujú dlhoročným výskumom, prežívajú evidentný kŕč v otázke správneho pravopisu slova chlorofyl (v textoch o chlorelle nájdete v jednom riadku „chlorofyl“ aj „chlorofil“), neexistuje o tomto tvrdení jediný dôkaz, okrem romantického názoru dvoch nemeckých autorov ešte z roku 1965 (citácia: Dtsch Gesundheitsw., sept 1965, ročník 21, zväzok 37, str. 1762 – 1765).

  • „Chlorella obsahuje aminokyselinu tryptofan a… bla-bla-bla“

Aminokyselinu tryptofán obsahuje každá potravina, ktorá obsahuje bielkoviny (obilniny, strukoviny, orechy, olejnaté semená, zelenina, mlieko, mäso…) a najviac tryptofánu obsahujú ľanové, tekvicové, sezamové a slnečnicové semeno, arašidy, vlašské orechy, strukoviny a tofu.

  • Celodenná odporúčaná dávka chlorelly (3 g) v cene 17.- Sk obsahuje iba! 35 mg tryptofánu.
  • Rovnaké množstvo aminokyseliny tryptofán vám v cene iba 3,60 Sk a kvalite Bio (značka Alnatura obchodného reťazca dm – drogerie markt) poskytne napríklad 9 g (= 1 polievková lyžica) nepraženého tekvicového semena, na ktorom si ešte aj pochutíte, zbaví vás stresu, zabaví vás pri televízore a nebudete mať z neho pocit, že konzumujete stravu kozmonautov.
  • „Najsilnejšou zložkou chlorelly je rastový faktor CGF a…bla-bla-bla“

Z ďalšieho textu potom vyplýva, že CGF (údajne skratka z „chlorella growth factor“) podporuje rast baktérií v čreve. O pár riadkov ďalej však distribútor tvrdí, že CGF podporuje bunky (asi ľudské?) pri sebarekonštrukcii. Hmm. Lenže: „CGF“ ako „chlorella gowth factor“ v klasifikácií názvov MeSH archívu Americkej lekárskej knižnice nenájdete!

  • Navyše: na stránke http://www.chlorella.sk/ sa uvádza: „CGF je skratkou z anglického Chlorella Growth Factor, čo znamená Chlorella rastový faktor. Ide o najúčinnejšiu zložku riasy, získanú vodným výluhom. Tento výťažok obsahuje voľné aminokyseliny, vitamíny, minerálne a iné priaznivé látky, a z nich niektoré neboli stále vedcami identifikované. Zistené účinky CGF sú však pozoruhodné. Podporuje regeneráciu tkanív, predovšetkým delenie a rast buniek. V detstve dokonca zrýchľuje celkový rast a vývoj organizmu. Posilňuje schopnosť likvidovať cudzorodé baktérie a má pozitívny vplyv na celkovú obranyschopnosť ľudského tela. Celkovo môžeme povedať, že CGF má úžasnú schopnosť liečiť ľudské telo.“

Hormonálny rastový faktor, ktorý podporuje delenie a rast buniek, môže byť veľmi nebezpečnou látkou: podporuje totižto aj rast a delenie rakovinových buniek. Urýchlenie rastu v detstve má za následok rýchlejšie starnutie a vyššie riziko vzniku osteoporózy a rakoviny. Predajca vás na jednej strane ubezpečuje, že chlorella chráni pred rakovinou tým, že obsahuje málo aminokyseliny metionín, ktorá je údajne potrebná k rastu „niektorých druhov rakoviny“, ale na druhej strane strká „rastový faktor CGF“, ktorý podporuje rast a delenie buniek, do svojho výkladu ako najsilnejšiu zložku prípravku, ktorý „má úžasnú schopnosť liečiť ľudský organizmus“. Záver: ak denná dávka chlorelly obsahuje skutočne účinné množstvo rastového faktora (čo však podľa mňa netuší ani sám výrobca), je chlorella nebezpečnou súčasťou potravy v prevencii, ale najmä v liečbe rakoviny. Z rovnakého dôvodu, ako kravské mlieko, ktoré obsahuje rastový faktor IGF-1.

  • „Chlorellová vláknina pôsobí vďaka sporopolleínu celkom výnimočne a… bla-bla-bla“

Okrem nesprávnych pojmov (napr. „bunečná stena“ v slovenčine neexistuje), text vykazuje – ako väčšina informačných materiálov podobného charakteru – zvyčajne vysokú dávku neprofesionality prekladateľa. Tvrdenie, že „bunečné steny na seba nevratne viažu toxické látky, ktoré potom… a bla-bla-bla“, môže ohúriť už len negramotného človeka. Ak je chlorella taká stráviteľná (podľa tvrdenia firmy o pár riadkov vyššie je to na viac ako 76% – sic!), tak bunkové steny riasy musia byť rozložené tráviacimi enzýmami na niečo, čo už treba pomenovať chemickým (napr. lignany, glukany a pod.) a nie biologickým pojmom. Z formulácie textu o chlorelle na stránke www.strava.sk nie je jasné, či prípravok po procese priemyselného spracovania obsahuje ešte aj nejaké intaktné – neporušené bunky rias, ale podľa môjho názoru by v takom prípade hrozilo, že riasy – ak prežijú aj veľmi kyslé prostredie žalúdka – v čreve „ožijú“ a čo by to pre ľudské črevo a zdravie znamenalo, ťažko domýšľať Stránka www.chlorella.sk však našťastie uvádza, že prípravok neobsahuje intaktné riasy.

  • „V obsahu niektorých vitamínov chlorella absolútne vedie. Napríklad supermolekúl vitamínu B12 obsahuje viac ako hovädzia pečienka alebo pivovarské kvasnice. Obsahuje 17-krát viac vitamínu C ako pomaranč a 10-krát viac betakaroténu ako mrkva a… bla-bla-bla“

Dajme zase bokom fakt, že „hovädzia pečienka“ chcela byť asi „hovädzia pečeň“ a venujme sa tvrdeniam. Hoci, ak niekto takto nekompetentne preloží banalitu, ako môžete dôverovať jeho ostatným „odborným“ informáciam?

Už najmenej od r. 1993 je známe, že pivovarské kvasnice a riasy (včítane chlorelly) obsahujú najmä neaktívne izoformy vitamínu B12, ktoré sa pri bežných analýzach nedajú identifikovať a „tvária sa“ ako pravý vitamín, ale jeho účinky nemajú (dr.Victor Herbert – „pán B12“, Mt. Sinai Medical School, New York).

Ďalej: 100 gramov sušenej riasy možno obsahuje viac vitamínu C než pomaranč, ale ako môžete naraz zjesť 100 gramov chlorelly?! To isté platí pre betakarotén a mrkvu. Jedna denná dávka chlorelly (3 g) za 17.- Sk, ktorú niekto pestuje, vysuší, zabalí a cez niekoľko úrovní obchodného reťazca predá, obsahuje 2,5 mg betakaroténu = 44 g mrkvy, ktorá vás v októbri 2007 vyjde na 50 halierov (obchodná sieť TERNO), pekne chrumká a môžete si ju vypestovať aj sami.

Následná tabuľka zo stránky http://www.chlorella.sk/ je typickým príkladom komerčnej demagógie, pretože porovnáva obsah látok v potravinách na 100 gramov. Kým na jednej strane nemôžete zjesť naraz 100 g chlorelly a stojí vás zhruba 600.- Sk, na strane druhej 100 g špenátu, mrkvy, sóje, brokolice alebo vlašských orechov zjete naraz úplne v pohode a všetko dohromady to stojí iba zlomok sumy, ktorú zaplatíte za 100 g chlorelly.

„Príklad vysokého obsahu niektorých životne dôležitých zložiek ľudskej potravy
v Chlorella Tabs voči iným potravinám, známym tiež vysokým podielom týchto látok“

Graf Chlorella

 Čo dodať na záver?

  • Chlorella je predovšetký šikovný trik tých, ktorí sa tak často vo svojich textoch oháňajú „prírodou“. Nevidím nič „prírodné“ na tom, že ak sa chcem starať o svoje zdravie, mal by som byť odkázaný na produkt, ktorý vyrastie a „stabletkavie“ na druhom konci sveta, aby nakoniec za príliš veľa peňazí odišiel aj zo mňa druhým koncom.
  • Väčšina prác o chlorelle publikovaných v ostatných rokoch v časopisoch strednej a nižšej odbornej úrovne pochádza najmä z pracoviska Ocean Nutrition, s.r.o. v meste Dartmouth v Kanade, ktoré chlorellu vyrába a predáva.
  • Ak denná dávka chlorelly obsahuje skutočne účinné množstvo rastového faktora, chlorella je nebezpečnou súčasťou potravy v prevencii, ale najmä v liečbe rakoviny.
  • Ak si na základe týchto informácií a zdravého rozumu nekúpite chlorellu, urobíte dobre. Kúpte si skôr viac čerstvej zeleniny a ovocia – určite urobíte lepšie! Nechajme zatiaľ éru kozmonautickej stravy ďalekej budúcnosti a doplnky výživy pre ťažko chorých tým ťažko chorým.

 

 

Zdroj: MUDr. Igor Bukovský, PhD

Článok je dostupný tu: http://www.akv.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=74&Itemid=34