Fašiangy – čas jedla a zábavy

Fašiangy sú obdobie  od 6. januára (Traja Králi) do Popolcovej stredy (Škaredá streda). Tento deň je pohyblivý v závislosti od Veľkonočných sviatkov a tento rok to bude 18. februára. Potom nastupuje 40-dňový pôst, ktorý bol zavedený cirkvou v 4. storočí.

Fašiangy majú pôvod až v starovekom Egypte a odtiaľ sa rozšírili do Grécka (bakchanálie – sviatky zasvätené Bakchovi) a Starého Ríma (Saturnálie). V súčasnosti medzi najznámejšie oslavy tohto obdobia patrí Benátsky karneval. Slovo karneval – Carnevale – je odvodené od Carne vale („rozlúčka s mäsom“), alebo Carne Levare („odstrániť mäso“), čo súvisí s nastupujúcim obdobím pôstu. Na našom území sa tomuto obdobiu hovorilo masopust.

Fašiangy sú symbolom zábavy a hodovania. V tomto čase sa konali zábavy, zabíjačky, svadby, maškarné sprievody. Ľudia sa týmto spôsobm snažili preklenúť obdobie zimy a nedostatku slnka a čo môže byť lepšie ako niekoľko týždňov trvajúca párty na oslava toho, že sa končí zima a prichádza jar a pred dlhým pôstnym obdobím. Pôst má svoj dôvod aj bez cirkevného pozadia. Je to obdobie, kedy by ľudia po zime mali začať jesť striedmejšie, aby sa organizmus zbytočne nevyčerpával (v súčasnosti to poznáme ako Jarnú únavu – čas kedy má organizmus málo energie po zimných mesiacoch kvôli nedostatku slnka a prirodzených vitamínov).

Fašiangy a tradície

U nás Fašiangy siahajú do obdobia spred kresťanstva. Ide o čas spojený s vyháňaním zimy a príchodom jari. Súčasťou sú maškarné sprievody, obvykle masky koňa, kozy a medveďa a spotvorené postavy mužov a žien. Masky mali symbolický význam. Mali ochraňovať pre zlými silami, ale zároveň oslobodzovali ľudí od konvencií.

Na Fašiangy sa vykonávali osobité obrady, najmä v posledné dni. Napr. na Tučný štvrtok (posledný štvrtok pred popolcovou stredou) mal každý veľa jesť a piť aby mal silu počas roka. Na Fašiangový pondelok (posledný fašiangový pondelok) sa konal mužský bál, kam smeli len ženatí a vydané a konal sa obrad aby bola dobrá úroda obilia. Na Fašiangový utorok (posledný fašiangový utorok) sa konali obrady proti zlým duchom a obrady na zabezpečenie úrody zemiakov a jačmeňa.

K typickému jedlu patrili smažené šišky a fánky a jedlá zo zabíjačiek – klobása, slanina, jaternica a huspenina.

Slaninovo-cesnakové hriatô

Fašiangy končia „pochovávaním basy“, čo malo symbolizovať koniec hudby a zábavy a začiatok pôstu a ponorenia sa do seba.